„Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím duša viac dôveruje, tým viac dostane. Duše s bezhraničnou dôverou sú pre mňa veľkou radosťou, lebo do takých duší prelievam všetky poklady svojich milostí. Teším sa, že žiadajú veľa, lebo mojou túžbou je dávať veľa, a to veľmi veľa (1578). Duša, ktorá sa zverí môjmu milosrdenstvu, je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám (1273). Žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo sa nesklamala, ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá sa spoľahla na moju dobrotu“ (1541).

„Túžim udeliť nepochopiteľné milosti dušiam, ktoré dúfajú v moje milosrdenstvo“ – sľúbil Pán Ježiš (687). Nech sa priblížia k moru môjho milosrdenstva s veľkou dôverou: hriešnici dosiahnu ospravedlnenie, a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vkladá nádej v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu mojím Božím pokojom“ (1520).